Manželka v pyžame raňajkuje s manželom. V jedálni na dlážke sa hrajú deti s obľúbenými hračkami. On, živiteľ rodiny, sa
chystá do práce, zatiaľ čo ona sa má postarať o domácnosť a deti.
Pri odchode to manžel
vidí takto
Všade na dlážke sú rozhádzané hračky, na gauči
nevyžehlená kopa bielizne a v drese neumytý riad. Pri dverách sa lúči s
neupravenou manželkou v pyžame s rozospatým výrazom v tvári.
Manželka to zase
vidí takto
„Ráno moje deti znova rozhádzali hračky po zemi, musím
ich upratať. Tú kopu bielizne na gauči som zložila neskoro večer zo sušiaka,
aby som mohla povešať ďalšiu, keď manžel
už spal. Z raňajok mi zase ostal riad. Som nevyspatá, vstávala som trikrát
v noci k dieťaťu a nemám sa čas ani upraviť.“
Po príchode domov
manžel vidí toto
Po zemi zase rozhádzané hračky, na gauči zase kopa
bielizne a v drese neumytý riad. Víta ho žena
v domácom oblečení
a s rozospatým výrazom v tvári (rozumej vyčerpaným). Akoby sa tu čas ani
nepohol.
Čo ho asi napadne? Možno sa sám seba spýta: „ Čo asi robila
celý deň?“