Cesta autom na dovolenku očami malých detí alebo ako by takúto cestu mali správne zvládnuť rodičia
„Volám sa Peťka, mám päť rokov a môj brat Martin má tri roky. Teraz vám poviem, ako vyzerala
naša cesta autom na dovolenku.
Veľmi sme sa na ňu s bratom tešili
a pre nás sa začala už ráno, ale pre rodičov asi nie, lebo vyzerali
ustarostene.
Ráno veľký zhon, len
samé rýchlo, ponáhľaj sa, nosenie vecí do auta a krik, akoby sme za to
mohli my deti. A potom rýchlo na dovolenku.
V aute samá nuda, nechceli mi povedať, kedy tam budeme, aj keď som sa ich to opýtala asi stokrát. Potom nestojíme, lebo toto, potom tamto, potom buďte ticho, už tam budeme. Keď sme zastali, tak krátko a žiadna zábava a hranie sa.
V aute samá nuda, nechceli mi povedať, kedy tam budeme, aj keď som sa ich to opýtala asi stokrát. Potom nestojíme, lebo toto, potom tamto, potom buďte ticho, už tam budeme. Keď sme zastali, tak krátko a žiadna zábava a hranie sa.
Ja to nechápem, tak
som sa tešila. Celá cesta ako večnosť, samá nuda a auto jedno veľké
väzenie.
Nedalo mi to, tak som
sa spýtala kamarátky, ako cestovali oni, lebo môj otecko hovorí: „Keď niečomu
nerozumieš, tak sa pýtaj“. Vraj často stáli a boli si pozrieť
v nejakom meste hrad. Keď otec tankoval, mama sa s nimi hrala na
preliezkach, v aute si spievali, hrali sa a súťažili. Napríklad, kto uvidí
modré auto je víťaz. Potom im pustili rozprávku na CD a ani si nepamätá
ako zaspali.
Poviem o tom
oteckovi, možno nevedel, ako sa správne cestuje na dovolenku. Otec stále
hovorí, že sa človek učí celý život. Urobím mu radosť a poviem mu to, keď
sa tak rád učí.“
Aj my dospelí sme boli deťmi, len je to tak dávno, že dívať
sa na svet ich očami je také ťažké ako pochopiť myslenie chrústa. Netreba na to
návod, iba sa zastaviť, nechať okolitý život plynúť v pozadí, pozrieť sa
na deti a predstaviť si seba samého v jeho detskom svete.
Rodičia však žijú v dobe, kde únava a prepracovanosť
sú na dennom poriadku a zastaviť sa na chvíľu v tejto uponáhľanej
dobe je o to ťažšie. Preto pridám zopár nápadov, aj keď samotný príbeh vám
už veľa napovedal.
1. Cesta je súčasť dovolenky, poriadne ju naplánujte
Cesta sa plánuje nie kvôli tomu, aby ste nezablúdili, ale
aby aj cesta už bola samotným výletom. Pozrite si, aké miesta máte po ceste,
kde sa vám oplatí zastaviť, aby sa deti zahrali a oddýchli si. Môže to byť
nejaké väčšie mesto s hradom, salaš, väčšia čerpacia stanica s preliezkami
a reštauráciou. Najlepšie je dať sa deťom vybehať a vyšantiť.
Odborníci odporúčajú prestávky po 1,5 až 2 hodinách cesty.
2. Strava a pitný režim
Odporúča sa väčšie množstvo tekutín kvôli horúčavám, ale aj
kvôli klimatizácií v aute, ktorá veľmi vysúša. Ľahké jedlá a ovocie
v menších dávkach. Žiadne sladkosti a sýtené nápoje, ktoré zvyšujú
len smäd.
3. Hračky do zásoby
V aute by mali mať deti nejaké malé hračky, najlepšie
nové, hoci za pár centov. Deti budú mať radosť a dlhšie sa s nimi vydržia
hrať. Na predné sedadlo odporúčam použiť závesný vak, kde je mnoho kapsičiek,
ktoré sa dajú naplniť plastovými a plyšovými hračkami.
4. Zabavte deti hrami
Pustite im CD s detskými pesničkami alebo rozprávkami.
Zahrajte sa spoločne slovné hry. Na nejaké písmeno abecedy nech každý povie
jedno slovo. Kto uvidí vonku napríklad v modrej farbe auto, vyhral.
Počítajte autobusy, nákladné autá alebo čokoľvek zaujímavé.
Prečo si pripraviť viac hier a zábavy? Dieťa do piatich rokov
sa dokáže sústrediť na jednu činnosť asi 15 minút, v šiestich rokoch pol
hodiny a v ôsmich rokoch asi 45 minút.
5. Spánok a bezpečnosť
Po hrách a zastaveniach deti zaspia, čo bude pre vás
odmenou. Postarajte sa, aby boli vyzuté alebo mali ľahkú obuv a ostali
zapnuté v autosedačke. Detská autosedačka chráni, len keď je dieťa v nej
zapnuté. Nikdy neviete, čo sa môže prihodiť.
Uvedomte si, že bez pripnutia ohrozujete ich život. Klimatizácia ma byť
zapnutá primerané, aby po vystúpení z vozidla dieťa nezažilo teplotný šok.
Rozdiel medzi vonkajšou teplotou a teplotou vo vozidle by mal byť podľa
odborníkov maximálne 6 stupňov.
Čo na záver?
Možno to bude namáhavé, možno budete z detí unavený,
akoby ste mali dve zmeny za sebou, ale keď si predstavíte seba ako dieťa, ktoré
cestuje a ktorému sa rodič venuje, zahreje vás pocit, že ako rodič ste to
zvládli.
Tieto pekné spomienky vám deti z dovolenky pripomenú aj
po rokoch. Uchovajú si v nich obraz na rodičov, ktorí sa s nimi hrali
a zabávali. Spomienky na stres rodičov a vyčítavé slová, že koľko
stála dovolenka a že si to deti nevedia vážiť, nikdy nezaberú.
Takže máte na výber dve možnosti, pričom pri obidvoch budete
unavený. Z jednej z venovania sa deťom a z druhej zo stresu
a zlej nálady, že deti vystrájajú. Tretia možnosť, že nebudete
z cesty unavený je bohužiaľ málo pravdepodobná, aj keď nie nemožná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára