Pri odchode to manžel
vidí takto
Všade na dlážke sú rozhádzané hračky, na gauči
nevyžehlená kopa bielizne a v drese neumytý riad. Pri dverách sa lúči s
neupravenou manželkou v pyžame s rozospatým výrazom v tvári.
Manželka to zase
vidí takto
„Ráno moje deti znova rozhádzali hračky po zemi, musím
ich upratať. Tú kopu bielizne na gauči som zložila neskoro večer zo sušiaka,
aby som mohla povešať ďalšiu, keď manžel
už spal. Z raňajok mi zase ostal riad. Som nevyspatá, vstávala som trikrát
v noci k dieťaťu a nemám sa čas ani upraviť.“
Po príchode domov
manžel vidí toto
Po zemi zase rozhádzané hračky, na gauči zase kopa
bielizne a v drese neumytý riad. Víta ho žena
v domácom oblečení a s rozospatým výrazom v tvári (rozumej vyčerpaným). Akoby sa tu čas ani nepohol.
v domácom oblečení a s rozospatým výrazom v tvári (rozumej vyčerpaným). Akoby sa tu čas ani nepohol.
Čo ho asi napadne? Možno sa sám seba spýta: „ Čo asi robila
celý deň?“
Ona sa mu snaží povedať, koľko práce mala a aké ťažké
to bolo, avšak kvôli únave z práce ju partner buď nepočúva alebo nechápe.
Čo manžel nemohol
vedieť?
Tá kopa bielizne na gauči bola v poradí tretia, dve manželka
vyžehlila a ďalšie dve vyprala a povešala. Hračky po zemi uložila a roztriedila
aspoň päťkrát. Staršieho syna vyzdvihla zo školy, poučila sa s ním a skontrolovala
domáce úlohy. Urobila nákup a navarila. Povysávala byt, umyla dlážku a
riad.
Vyzerá to jednoducho, ale to všetko s osemnásťmesačným
synčekom, ktorý všetko ťahá, chytá,
rozlieva a vyžaduje si jej pozornosť. Všetko s ním robila za pochodu,
očami na ňom, aby niečo nerozbil, t.j. v strese. Jej „prestávkou“ počas
dňa bolo, že sa s ním hrala, čítala rozprávky, vystrihovala zvieratká a
skladala kocky až do omrzenia. Stále
musela vymýšľať nové a nové hry a zábavu.
Počas dňa sa nemala možnosť s nikým dospelým porozprávať,
v zrkadle si pripadá neatraktívna a túži po uznaní, komplimente
a objatí.
Prečo muži toto všetko nevedia a nechápu?
Pretože nemali možnosť
to zažiť a sami si to vyskúšať. Keďže sú celý deň v práci ani inú
možnosť nebudú mať. A čo nám ženám ostáva? Aký recept? To nikto nevie, pretože čo na jedného platí, u druhého nefunguje.
Niektoré ženy sa namiesto dožadovania pochopenia od svojich
partnerov sústredili na niečo úplne iné. Našli si čas pre seba. Pekne sa
obliekli, zašli si s kamarátkami na kávu, niečo si prečítali alebo si išli zacvičiť.
Jednoducho urobili čokoľvek pre seba, čo ich potešilo, len aby znova boli
ženami. Muž si skôr či neskôr zmenu všimne a ocení ju, hoci na začiatku pohundre, že manželka nie je vždy k dispozícií. Byť matkou neznamená prestať byť ženou a manželkou.
Renáta Greculová / Babysitting Košice
Čítajte súvisiace články:
Ako prebudiť romantiku vo vzťahu aj potom, čo sme sa stali rodičmi
photo credit: <a href="http://www.flickr.com/photos/suyentorres/5715788983/">Suyen Torres</a> via <a href="http://photopin.com">photopin</a> <a href="http://creativecommons.org/licenses/by-nc-sa/2.0/">cc</a>
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára